Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania rozvíja cit osobnej zodpovednosti (Komenský)
V tieni všemocnej pandémie si v týchto dňoch pripomíname viacero významných výročí. Jedným z nich je i 350. výročie úmrtia velikána ducha, učiteľa národov Jana Amosa Komenského. Bol to filozof, pedagóg, spisovateľ, teológ a je až neuveriteľné, čo dokázal človek, ktorý pochoval 2 manželky a deti, ktorý bol prenasledovaný pre protestantskú vieru, roky žil vo vyhnanstve, napriek tomu, že svoju rodnú krajinu miloval. Počas svojho života žil na Morave, v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a zomrel v Holandsku. Pochovaný je v Naardene a Česká republika sa stále neúspešne snaží o prevezenie jeho pozostatkov domov.
Vo filozofickej oblasti bol Komenský humanistom. Ovplyvnený bol Erasmom Rotterdamským a presadzoval filozofické učenie svojej bratskej cirkvi. Jednou zo zásadných hodnôt a myšlienok, ktoré presadzoval, bolo vyučovanie v materinskom jazyku.
Celý systém vzdelania rozdeľuje na 4 časti (každá trvala 6 rokov)
- Základná škola v materinskom jazyku
- Latinská škola (gymnázium) v latinskom alebo zmiešanom latinsko-materinskom jazyku
- Akadémia (vyššie vzdelávanie)
- Cestovanie (nevyhnutné na získanie nových skúseností)
Komenský presadzoval na tú dobu revolučné myšlienky – povinnú školskú dochádzku, systém vyučovania od jednoduchšieho k ťažšiemu. Habsburgovci tieto myšlienky neznášali a dali ho prenasledovať ako blázna.
Čo je veľmi dôležité, Komenský bol presvedčený o dobrote ľudstva a vychovávateľnosti povahy. To je neskutočný optimizmus. Dnes, v týchto časoch, minimálne pochybujeme o možnosti realizácie týchto hodnôt. Podstata človeka je podľa Komenského konať dobro. Panovníkom radí, aby vládli rozumom, nie silou, ľuďom máme pomáhať, umenie slúžiť je vlastnosťou vznešených pováh. Z jeho nezabudnuteľných citátov je hodnotný aj tento : „ Všetci sme občania jedného sveta, všetci sme jedna krv. Nenávidieť nijakého človeka len preto, že je narodený niekde inde, alebo preto, že hovorí iným jazykom, alebo, že má iné názory, je najväčším nezmyslom“ Vo vymenúvaní hodnotových priorít by sme samozrejme, mohli pokračovať.
Osobnosť Komenského nám jasne hovorí i do dnešných časov. Aj v dňoch, keď si pripomíname 31. výročie nežnej revolúcie, ktorá časť jeho princípov uviedla do života. Je len smutné, že i dnes je svet rozorvaný. Že i naša spoločnosť je polarizovaná, vytvárajú sa 2 veľké bloky ( nielen politicky). Človek je človeku vlkom. Konať dobro sa nenosí, alebo si zaň pýta odmenu ( najlepšie finančnú). Xenofóbia, rasizmus, nenávisť, fašizmus, nacionalizmus rastie. A to ešte Komenský nemohol poznať fašizmus a komunizmus.
No a tiež v oblasti pedagogiky to nie je oveľa lepšie ako v jeho časoch. Priestor pre tvorivosť, slobodné myslenie, kritické myslenie, osobná zodpovednosť a povinnosť, sa skôr deklaruje ako realizuje. Škole je skôr memorovaním ako hrou, disciplína a poriadok sú nemoderné, zatiaľ čo anarchia, neprimeraný vplyv vonkajšieho okolia áno. Rodičia často nespolupracujú so školou, alebo slepo obhajujú svoje deti. Knihy už takmer nikto nečíta, ale je upriamený do mobilu s množstvom dát.
No a je tu tiež nový fenomén- akési technokratické poňatie výchovy a vzdelávania, kde výchova často absentuje alebo ťahá za kratší povraz. Aj pri dištančnom vzdelávaní sú technológie často dôležitejšie ako človek. Výchova mladých ľudí je vari to najdôležitejšie v procese. Nesmieme sa jej vzdať. Samozrejme dá sa realizovať pri kontaktnom prezenčnom vyučovaní, na ktoré sa už tešíme.
Komenský nám toho naozaj veľa zanechal. Určite reformu vzdelávania , iný pohľad. A tento jeho pohľad je neustále aktuálny. Nastavuje nám zrkadlo, pozerajme sa doň. Vďaka za Komenského !