Podvečer vo štvrtok 2.10.2014 si účastníci Four festu 2014 a verejnosť vypočuli 90-minútový hudobný recitál českého operného speváka a muzikálového herca, ktorý niekoľkokrát získal cenu Českého slávika. Diváci mali z vystúpenia pekné dojmy, potešili sa autogramiáde po koncerte.
Daniel Hůlka (Praha, 1968) sa v detstve venoval výtvarnému umeniu, hre na klavír, klarinet a flautu. Vyštudoval športové gymnázium, kde bol aktívnym volejbalistom. Neskôr navštevoval konzervatórium- operný spev. Vo voľnom čase rád športuje (vodné, zimné športy, lietanie, horský bicykel…) a cestuje. Navštívil aj Himaláje. Napriek únave nám umelec po koncerte poskytol krátky rozhovor.
- Ako si spomínate na svoje štúdium? Boli ste zodpovedný študent? – Nie, nebol som. Nenávidel som školu. Až na športovom gymnáziu, kde som hral volejbal, sa mi začalo páčiť. A na hudobnom konzervatóriu v Plzni, kde ma to bavilo, lebo som sa venoval len odborným predmetom.
- Podelíte sa o nejakú vtipnú príhodu zo školy? Jemne sa pousmial – Momentálne si nespomínam na veselú a zároveň slušnú.
- Od detstva Vás ťahalo k umeniu, ale kedy ste sám na sebe spozorovali, že hudba a spev je to pravé? Až vo Vašej študentskej hudobnej skupine? – Keď som skončil so športom a začal som sa súkromne učiť u profesora Z.Jankovského, tak hudbu začal skutočne brať vážne.
- Máte zaujímavý image. Je to z dôvodu hereckých rolí či vaša voľba? Zverili by ste sa do rúk našich kaderníčok ako model? Zaznelo rozhodné – Nie. Vlasy mám takto od 18 rokov, je mi tak príjemne, pohodlne.
- Rád cestujete, prezraďte, v ktorých jazykoch sa dohovoríte, aby ste motivovali našich študentov, učiť sa ich. – Mám štátnicu z taliančiny, maturitnú skúšku z nemeckého jazyka a ako samouk som sa naučil angličtinu.
- Ani ja som nevedela, aký ste športovec. Navštívili ste Himaláje. Máte ešte nejaký športovo cestovateľský sen, okrem Tibetu, kam ste nedostali povolenie vstupu? – Rád by som navštívil strašne moc krajín. Jediné riešenie je cesta okolo sveta, aby som to všetko stihol. (Odvážny plán, ale pre tak všestranného a húževnatého človeka, nie nesplniteľný.)
- A teraz niečo z pozitívneho myslenia. Čo Vás dnes potešilo? – „Snídaně. V hotelu. Míchaná vejce.“ (Milé, úprimné a ľudské J) (HCH)
