Aj keď v školskom prostredí je vždy prelomom školský rok, aj ten kalendárny má svoje miesto. Nie je to len číslo.
Po absolvovaní vianočných hostín (kde zostal aspoň ten rodinný rozmer), často bujarých oslavách Silvestra, sa opäť ocitáme zoči-voči realite. O rok starší, skúsenejší, ale aj otrasení otrasmi doby, tohto postmoderného sveta.
Naša Stredná odborná škola obchodu a služieb nie je v tomto svete výnimkou, je jeho súčasťou, je súčasťou vzdelávania mladých ľudí často pre zahraničie či úrady práce. Viac ako polovica absolventov pracuje v inom odvetví ako vyštudovala, štát neefektívne investuje svoje peniaze do výchovy, ovocie, úroda je zbieraná úplne inde. Ale nechajme celospoločenské problémy, tam nech sa realizujú politici, je to ich parket, na ktorom sa nezriedka potácajú a zrážajú všetko, čo stojí v ceste ich záujmom.
My sme, myslím si aj v uplynulom roku zvládli svoje úlohy, ciele vcelku dobre. Sme rozvíjajúcou sa školou, ktorá sa buduje materiálne, priestorovo, zlepšuje infraštruktúru. Realizovali sme rekonštrukciu kotolne, kuchyne a jedálne Mladosť, výmenu okien a časť zateplenia objektu školy na Športovej ulici, výmenu okien v Mladosti, množstvo väčších či drobnejších rekonštukcií, opráv nákupov, Tiež sme boli úspešní v hospodárskom výsledku prevádzok odborného výcviku, kde najmä reštaurácia Junior komplex a Čierny orol medziročne zvýšili tržby z predaja o 25 %.
Úspešní sme tiež boli v projektoch, najmä z prostriedkov EÚ, absolvovali sme dva netradičné projekty – dokončovanie ZŠ pre sociálne slabé skupiny, rozvoj sektorových zručností pre zamestnancov odboru kuchár. Boli to náročné projekty, nazaobišli sa bez problémov, ale aj tu sme ukázali svoju kvalitu, stali sa príkladom pre ostatných. Škola samozrejme žila aj svojím životom bežného vyučovacieho procesu, každodenných radostí, starostí, Objavilo sa aj viacero výchovných problémov, ktoré bude treba riešiť rázne. Demokracia, nedemokracia, taká škola ako sme my nepotrebuje žiakov, ktorí jej budú robiť hanbu, ohrozovať ostatných, nebudú kompatibilní s cieľmi, hodnotami, nebudú šíriť jej dobré meno v širokom okolí.
Veľa, veľmi veľa je v takomto subjekte radostí i starostí. Nielen u žiakov, ale i u zamestnancov. Úprimne povedané, kultúra našej školy je nastavená vyššie, ako sú niektoré prejavy jej zamestnancov ( skracovanie pracovného času, zámena stravných lístkov za hotovosť, primitívne nezhody , pohodlnosť, malá aktivita v práci so žiakmi, požívanie alkoholu). Nie sú to časté prejavy, treba však byť ostražití.
Ani spomenuté však neznižuje dobrý pocit, ktorý prevažoval na konci kalendárneho roka, pocit z dobre vykonanej práce, za ktorú treba poďakovať.
Na prahu nového kalendárneho roka spravidla prevažujú rôzne plány, záväzky. Niektoré už nebudú piť, fajčiť, manželia si budú verní, deti budú slušné k rodičom, nebudeme vulgárni. Len málo z toho sa naplní.
Aj my by sme si mohli dávať takéto predsavzatia. Nie je to potrebné, myslím že postačuje keď budeme lepší ako vlani. Keď zmodernizujeme vyučovací proces, keď budeme jednotní pri výchove a vzdelávaní, keď si vyhrnieme rukávy. Keď žiaci budú slušní, zlepšia si dochádzku, vyhlásia sa za nepriateľov fajčenia. Keď bude fungovať trojuholník rodič – učiteľ- žiak, ale tiež trojuholník učiteľ-majster-nepedagogický zamestnanec.
Jednoducho, keď potvrdíme svoje miesto na trhu i v priestore stredných škôl. Máme na to reálne predpoklady.
PaedDr. Jaroslav Bagačka
riaditeľ školy