Zvláštny svet. Zvláštna atmosféra. Akoby jej nebolo ani konca. Problémy s pandémiou COVID 19 pokračujú a my akosi stále (napriek rôznym snahám) nevidíme svetlo na konci tunela.
Tento pocit neistoty či priam beznádeje skutočne nie je ľahké potlačiť. Aj ja, keď prichádzam do školy, tak veru dôvod na optimizmus nie je.
Je to totiž škola bez žiakov. Bez tých, ktorí sú objektom i subjektom nášho snaženia. Bez tých pre ktorých vzniklo školstvo pred stáročiami, ktorí strácajú reálny školský život, komunikáciu medzi sebou, komunikáciu s pedagógmi, typické zážitky z kalendára školy, (stužkové, kabu, lyžiarske zájazdy, výlety, stáže a pod.) Online vyučovanie nikdy plnohodnotne nenahradí reálny študentský život, vzdelávanie. Pohľad do tváre, vzťahy, konflikty, ich vyriešenie, trochu stresu ale hlavne množstvo zážitkov. Ten kto tvrdí, že dištančné vzdelávanie nahradilo klasické určite nemá pravdu. Je to akési polovyučovanie a pedagóg by sa mal nazvať gógom. Samozrejme, rešpektujeme stav a robíme, čo sa dá, ale pravdu si treba jasne povedať.
Naša škola je školou plnou života. Jej charakter školy služieb je priam predurčuje k množstvám aktivít. Ona má (okrem iného) slúžiť ľuďom, poskytovať kvalitné služby, byť úctiví, pohostinní. Proste plní človečiny.
My sa snažíme toto napĺňať a celý rok hýrime aktivitou. Žiaľ toto je zastavené. Škola, ktorá popri všetkej skromnosti patrí medzi najaktívnejšie v tomto smere na Slovensku ( festival FOURFEST, týždne kuchýň, kultúrne aktivity, športové aktivity, medzinárodné stáže, partnerská spolupráca škôl krajín V4, významné „kalendárové aktivity“, predvianočné posedenie, majstrovstvá v príprave zemiakového šalátu a pod.). Takáto škola hodnotovo krváca.
Ďalší úder dostávame v oblasti praxe. Žiaci nemôžu objektívne značnú časť praxe absolvovať. Len ťažko môžu doma murovať či líčiť v duchu ŠKVP.
Ako im dáme výučné listy? Ako budú pripravení pre prax ? Ako to chcú riešiť“ tí hore“?
Keď som spomínal, že poskytujeme rôzne služby, tak najmä v oblasti stravovacích služieb sme dlhodobo výrazní. V oblasti tržieb v rámci kraja sme druhou najsilnejšou školou. Toto nás zaväzuje. Verejnosť pozitívne vníma naše týždne kuchýň, prezentáciu, pohostinnosť. Aj toto sme zastavili. Nepedagogickí zamestnanci čakajú na ortieľ, či budú mať nejakú prácu (na ich príjmoch je postavený rodinný rozpočet). Nezanedbateľný je tiež výchovný rozmer nášho pôsobenia. Práve pri práci so žiakmi zo sociálne málo podnetného prostredia je dôležitý osobný kontakt či príklad. V spojení výchovno-vzdelávací má práve prvá časť veľký význam. Veď tu často pedagógovia nahrádzajú rodinné väzby a vzťahy a niektorí sú v tom naozaj znamenití.
Súčasná situácia je zlá v mnohých rozmeroch (aj sekundárne). Ľudia sa odľudšťujú, uzatvárajú do seba, (aj s počítačmi), boja sa stretávať, žiaľ ani si ruku nemôžu podať. Tiež je ťažké hľadať spravodlivosť (či nejakú objektívnosť) pri hodnote žiakov ale aj zamestnancov (je to takmer nemožné).
Komenský by sa určite tomuto nepotešil.
Viem, že môj príspevok vyznieva dosť pesimisticky. Možno na záver je dobré vniesť trochu optimizmu. Možno aj radosti z podpory nášho zriaďovateľa, snahy viacerých pedagógov odovzdať žiakom maximum v dištančnom vzdelávaní, chutných jedál v reštauráciách (kým ešte môžu byť)… Dôležité je svetlo na konci tunela. Kiežby zasvietilo.
– b –