20. február 2017, ráno 8⁰⁰. Výber žiakov SOŠOS nastupuje do autobusu, smer: Kokava – Línia, účel: lyžiarsky výcvik. O hodinu už brzdíme pred koncovou destináciou, chatou Ipeľ, ktorá sa na päť dní sa stáva naším základným táborom. Z neho budeme každý deň vyrážať na zjazdovku a budeme sa snažiť nadobudnúť základy lyžovania.
Deň prvý. Naši inštruktori nás rozdelili podľa výkonnosti do štyroch družstiev: pokročilí, mierne pokročilí a dve družstvá začiatočníkov. Začiatky boli ťažké. Nosenie lyží, zapínanie, chôdza , prvý sklz, jeden pád strieda druhý. Naše bránice už prestávajú zvládať nápor smiechu, nohy zas toľký nápor pohybovej námahy. Prvý deň končíme s nádejou pomaly sa blížiaceho pokroku.
Deň druhý. Všetko je ľahšie. V krátkej dobe sa naše lyže pripravujú do pluhového postavenia. Konečne si môžeme vychutnať prvú nesmelú jazdu po zjazdovke. Samozrejme až po tom, ako niekoľkokrát padáme na vleku ako hrušky. No nevzdávame sa, naša snaha bola korunovaná úspešným vyvezením sa na vleku a následným zlyžovaním svahu. Hurá!
Deň tretí. Zručnejší sa snažia naučiť jazdenie šikmo svahom, slabší zdokonaľujú pluh. Pádov je stále menej, modriny nepribúdajú. Napredujeme. Už nie je nikto bez základných lyžiarskych zručností.
Deň štvrtý. Šikovnejší sa snažia o paralelné oblúky. Ale nie, prichádza dážď. Doobedňajší výcvik musíme skrátiť. Poobede to nie je oveľa lepšie, no nevzdávame sa, bojujeme s počasím a pokračujeme s lyžovaním. A oplatilo sa, v závere dňa sa počasie umúdrilo a usmialo sa nás aj slniečko.
Deň posledný. Dážď, dážď, silný vietor. Na zjazdovku vyrážajú len tí najodolnejší.
My ostatní ich povzbudzujeme. Potom už len obed, balenie, cesta domov. Ako to zhrnúť? Super spomienky na týždeň plný driny, smiechu, radosti, dažďa, hmly, zubatého slnka, no taktiež na množstvo zážitkov prežitých na svahu, ale aj na chate.
