Na pozvanie p.Petrincovej z Mestskej knižnice RS sa vybraní študenti
( 1.C,1.P,2.H,3.H, V.H,1.S ) v sprievode vyučujúcich slovenského jazyka zúčastnili 9.12.2015 na besede s literátom Jánom Litvákom.
Túto besedu organizovalo OZ Ars litera, ktoré chce verejnosti takýmto spôsobom predstaviť tvorbu a osobnosť víťazov ich súťaže. Cieľom súťaže je vybrať z literárnych publikácií vydaných v jednom roku tú najhodnotnejšiu a jej autora dostať do povedomia čitateľov.
Podstatnú časť otázok na autora kládla p.Petrincová. Zamerala sa na jeho životnú cestu, literárne začiatky, potulky po Indii až k súčasnému pôsobeniu v redakcii novín Doma v záhrade.
Ján Litvák ( 1965 Bratislava ) bol „členom „barbarskej generácie“ spisovateľov, ktorí sa schádzali v kaviarni U Michala, veľa toho nevydali knižne, ale pohrávali sa s umením slova.“
Keďže jeho práca šéfredaktora spočíva v „používaní červeného pera na korekciu článkov“, prečítal niekoľko preklepov, ktoré na škodu veci nevyšli, ale istotne by rozveselili čitateľov dennej tlače. Napr. 101% bravčového mäsa – viac ako celé prasa, chobotnica s niekoľkými hlavami…
Ako vznikajú jeho básne? – niektoré bleskovo. Delí ich na krátke a dlhé riadky, na mikropríbehy. Zabodoval s „trapnou poéziou“ ( vtipnou, žartovnou).
Ako sa dostal do Indie a čím ho ovplyvnila? – za totality len „ako člen“ horolezeckej expedície na vízum (povolenie na istý čas). Podľa Litváka indická kultúra sa od svitu dejín nemusela veľmi meniť, lebo má zdravý systém, rovnosť zvieracej a ľudskej ríše. Učarovala mu ich životná filozofia – ráno vstaneš, ako prvé ideš na trh a kúpiš kvety. Tie položíš na krásne miesto a pomodlíš sa. To sa mu páči, takto príjemne začal deň, už zvládnem aj zvyšok.
Oslovili ho upanišády – lesné texty ľudovej indickej slovesnosti. Niektoré zhustené do pár veršov, iné výpravné.
Aj s dcérou (10 r.) si tvoria básnické miniatúry – „ Podaj mi pohár vody, ja ho dám jahodám.“ „Natiahnem k tebe žuvačku, spravím s teba predlžovačku.“
Keďže v detstve vyrástol medzi stromami záhrady v Šuranoch, vzťah k prírode, k rastlinám a zvieratám prišiel prirodzene. Rád pestuje, sadí, štepí kdekade, nech si každý môže slobodne na prechádzke odtrhnúť plod. Láka ho identifikovať odrody rastlín, ovocných stromov.
Ktorá Vaša kniha Vám je asi najmilšia? – „Vtáctvo nebeské“, lebo som ju napísal bezpracne, akosi samé prišli 4-veršia a za hodinu bola kniha na papieri.“
Ste šéfredaktorom novín Doma v záhrade aj preto, že sám pestujete, zbierate. Ktorá rastlina je Vaša obľúbená? –„ Marhuľka“, sebaistá odpoveď autora, bola až úprimne detská a prítomní reagovali rovnako úprimným úsmevom.
Vyše hodinové posedenie v knižničnom podkroví prešlo ako voda. Študenti v rozhovore na slovenskom jazyku skonštatovali – „ hneď, keď vošiel, cítila som, to bude umelec, pohoďák. To niečo z neho išlo.“ „Dobre sa to počúvalo, nehral sa na nič.“
Pochvala patrí aj našim študentom, nie len hotelákom, ale aj učňom, ktorí na besede živo reagovali na autorove slová. (HCh)
[nggallery id=162]