Podľa všetkého máme za sebou (vcelku úspešne) obdobie najsilnejších opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19. Postupne sa informácie o tomto probléme nahradzujú reálnymi, skutočnými radosťami a starosťami v celej spoločnosti.
Aj nám, našej škole prinieslo toto obdobie veľa vrások, starostí a strát. Za najväčšie straty považujem straty na kvalite a kvantite vzdelania našich žiakov. Najmä v oblasti praktického vzdelávania sú tieto straty obrovské. Žiaci nemali celé mesiace prax a odborný výcvik, čo sa určite odrazí na úrovni ich zručností a obzvlášť bolestivo to pôsobí u končiacich ročníkov. Veľkou témou je tiež maturita a záverečné skúšky, kde tento ročník je naozaj unikátny v celej histórii nášho školstva. Podľa môjho názoru sa malo urobiť všetko preto, aby najmä maturity prebehli v písomnej, ústnej i praktickej časti podobne ako v Česku či Maďarsku. Nemali sme možnosť merať kvality výstupu ale, čo je rovnako zlé, mladí ľudia prišli o skúšku dospelosti, o zážitok, ktorý je nezabudnuteľným momentom ich pozemského putovania.
Tieto straty mali prakticky všetky podobné školy, avšak my sme mali aj ďalšie. Týkajú sa zatvorenia pracovísk odborného výcviku, osobitne reštaurácií, ktoré sa výrazným spôsobom podieľajú na hospodárskom výsledku školy. Obrazne by sme mohli povedať, že naša škola stojí na týchto prevádzkach obdobne ako Slovensko na automobilovom priemysle. Tieto straty ( ekonomického charakteru) sa dajú počítať na desaťtisíce eur. No a samozrejme, určité obmedzenia pokračujú, ľudia menej navštevujú podobné zariadenia a aj preto visí nad ich budúcnosťou otáznik. Samozrejme, urobíme všetko pre zlepšenie situácie, avšak …
Čo by som z môjho pohľadu videl ako , možno sprievodný jav, ale predsa negatívny, je akési výrazné vybočenie z bežných stereotypov. Viacerí si odvykli chodiť do školy, do práce. Veľmi sa zvýrazňovalo učenie na diaľku, chvíľami to vyzeralo akoby bolo rovnocenné klasickému vyučovaniu. Iste, je cenné, že najmä niektorí pedagógovia obetavo využívali online vyučovanie, za čo im patrí pochvala. Zároveň však nič nenahradí klasický kontakt žiaka a učiteľa, nezabudnuteľnú atmosféru vzájomného stretávania a obohacovania sa. Ľudia predsa musia komunikovať spolu neustále, byť v kontakte, v kolektíve, pochopiť, prispôsobiť sa, vytvárať osobný príklad … Komenský by nám k tomu povedal naozaj jasné slovo.
Naša pandémia je teda mnohorozmerná a ťažko jej široké dôsledky vieme absorbovať. Máme tiež obavy o celú spoločenskú atmosféru, klímu, akoby prichádzalo viac nevraživosti, násilia, ľudskej hlúposti, širokých lakťov a pod. Príkladom v spoločnosti je dosť, aj v politike.
Každá situácia, aj tá zdanlivo ťažko znesiteľná, avšak prináša aj šancu a nádej. My sa tiež budeme usilovať o úspešný exit z tohoto sveta, tejto situácie. Budeme chcieť zlepšiť kvalitu vyučovania, vzťahov, pôsobenia v našom subjekte. Pripravíme k tomu organizačné zmeny, legislatívne zmeny, pripravíme sa na nový školský rok. Určite musíme začať každý sám od seba, to je kľúč k úspechu celku. Musíme mať smelé ciele, plány.
Dôležité je, aby nás nezasiahla pandémia krízy hodnôt, zvlčitosť a tiež mnohorozmerná pasivita.
Nová nádej je tu. Asi príde nový školský rok a vtedy zvykne svietiť slnko.
– b –